Na Slovensku má podľa odhadov švédskej spoločnosti Ecophon kvalitne vyriešenú priestorovú akustiku len menej ako pätina kancelárií na Slovensku.
A to napriek tomu, že Svetová zdravotnícka organizácia považuje hluk za druhého najčastejšieho environmentálneho pôvodcu zdravotných problémov na svete. O nič lepšie ako kancelárie nie sú na tom ani škôlky, pričom platí, že deti sú na hluk ešte citlivejšie ako dospelí.
Hoci na Slovensku zatiaľ absentuje komplexnejšie meranie hluku v škôlkach, máme prvé lastovičky. Doterajšie merania pritom poskytujú nepriaznivý obraz.
Napríklad v materskej škôlke Majerníkova 60 v bratislavskej Karlovej Vsi úvodné meranie potvrdilo, že čas dozvuku, ako dôležitý parameter hlučnosti, je v triedach nad tolerančným pásmom. Výsledky tak korelujú so závermi štúdie v susednej Viedni.
Merania hluku v deviatich súkromných škôlkach vo Viedni potvrdili, že priemerná úroveň hluku dosiahla v triedach 74,1 decibelu (dB) a najvyššia hodnota sa vyšplhala dokonca až na 95,5 dB.
Hluk nad 85 dB sa pritom považuje za rizikový pre sluch a nežiaduce dopady na zdravie sa môžu objaviť už pri 65 dB. Väčšina učiteľov a učiteliek v týchto škôlkach opísala svoje povolanie ako fyzicky aj mentálne stresujúce a hovoria, že sa na konci pracovného dňa cítia unavení až vyčerpaní.
O nič lepšie nie sú na tom ani deti.
Hluk ovplyvňuje zrozumiteľnosť reči, čo je vo veku, keď sa deti učia porozumieť svetu a zdokonaľujú sa v rozprávaní, obzvlášť dôležité. Pre hluk v pozadí sa strácajú lingvistické informácie.
V rámci viedenskej štúdie merali v škôlkach nielen intenzitu hluku, ale aj pulz a tlak učiteľov a učiteliek. Merania potvrdili koreláciu medzi rastúcou intenzitou hluku a vyššou tepovou frekvenciou, čo poukazuje na zvýšený stres. „Na základe štúdie môžeme dôvodne predpokladať, že hluk vplýva rovnako aj na deti. V hlučnom prostredí majú problém s koncentráciou a nevedia sa pokojne sústrediť dlhší čas. Namiesto toho majú tendenciu behať, skákať a kričať. Hluk môže vyvolať alebo prehĺbiť poruchy pozornosti a sústredenia,“ hovorí Sonja Brachtl, psychologička a učiteľka v materskej škole. Považuje preto za veľmi dôležité, aby táto téma nabrala na význame a urobili sa opatrenia, ktoré znížia hluk v škôlkach.
Čo s tým?
Ideálne je urobiť opatrenia proti hluku už pri plánovaní stavby či rekonštrukcie, no nikdy nie je neskoro.
Deti strávia v škôlke a škole až polovicu času počúvaním, porozumením hovoreného slova, preto je dôležité, aby učiteľovi rozumeli dobre. Veľký vplyv na to majú použité materiály a vybavenie tried.
„V škôlkach je potrebné urobiť také opatrenia, ktoré znížia intenzitu hluku, zlepšia zrozumiteľnosť reči a skrátia čas dozvuku. Dozvuk by nemal prekročiť pol sekundy, čo sa dá docieliť akustickými panelmi,“ hovorí Peter Petraško, segment developer spoločnosti Ecophon.
Panely sú potrebné vo všetkých miestnostiach so skupinovými aktivitami, ale tiež na chodbách, v šatni či jedálni. „Najlepší výsledok zabezpečí kombinácia akustického stropu a nástenných panelov umiestnených na dvoch neparalelných stenách,“ dodáva Petraško.
Takéto opatrenia dokázali napríklad v škôlke v Karlovej Vsi skrátiť čas dozvuku na polovicu a tiež zlepšiť zrozumiteľnosť reči.
„Už nemáme pocit, že sme v nejakej veľkej hale, kde sa reč stráca v priestore. Nemusíme zvyšovať hlas, aby nás deti dobre počuli. Rozprávanie už nie je také vyčerpávajúce a ani my, ani deti nie sme ohučané. Výučba je celkovo pokojnejšia. Ušetrenú energiu môžeme nasmerovať do kvalitnejších vzdelávacích a hracích aktivít,“ zhodnotila zmenu riaditeľka škôlky Mgr. Vanda Šichulová.
